Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku.
Charakteristika
Je charakteristický členitým terénom – roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami.
Slovenský raj má rozlohu asi 210 km² na území okresov Spišská Nová Ves, Poprad a Rožňava. Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o jedľovo-bukové lesy, dealpínske lesy ale aj zmiešané lesy. Najvyššie vrchy sú Veľká Knola (1 266 m n. m.) a Havrania skala (1 157 m n. m.). Najnižšie miesto je v bode, kde Hornád opúšťa park – 466 m n. m.
Geológia a geomorfológia
Slovenský raj je geomorfologicky súčasťou Spišsko-gemerského krasu a geologicky je súčasťou gemerského pásma (gemerikum). Časť Slovenského raja buduje severogemerické synklinórium, z juhu a juhovýchodu ho ohraničuje Muránsky zlom. Okraj synklinória budujú verfénske vrstvy (spodný trias), vrstvy pestrých bridlíc a asi 150 až 300 m hrubé súvrstvia guttensteinských a wettersteinských vápencov a dolomitov. Tieto karbonáty budujú planiny Glacu a Geráv a ďalších. Miestami sú zachované soľné brekcie a paleogénne bazálne zlepence.[1] Pomenovanie Slovenský raj sa začalo používať v roku 1921.
Reliéf
- Krasové planiny — Glac, Geravy, Lipovec, Skala, Pelc
- Prechodný typ — vápencové komplexy zvrásnené do štruktúr, dolomity, verfénske vrstvy, aniské bridlice
- Normálny typ — verfénske vrstvy, kryštalinikum, menšia členitosť
Pôdy
- na vápencoch a dolomitoch — rendziny
- sprašové hliny — hnedé lesné pôdy niekde illimerizované
- na pestrých verfénskych vrstvách — hnedé lesné pôdy
- alúviá — štvrtohorné nánosy pri vodných tokoch rôzneho zloženia
Klíma
Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií. Priemerné ročné teploty sú 4-6 °C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najteplejší mesiac je júl (16-17 ˚C), najchladnejší január (-5 až -6 ˚C).
Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.
Významné vrcholy
- Hanisková (1 164 m n. m.)
- Havrania skala (1 153 m n. m.)
- Vahan (1 139 m n. m.)
- Barbolica (1 013 m n. m.)
Kaňony, tiesňavy, rokliny, doliny
- Biela dolina-Piecky
- Čierna dolina
- Kláštorská roklina
- Kyseľ
- Malý Sokol (nie je sprístupnený verejnosti)
- Prielom Hornádu (najdlhšia)
- Sokolia dolina (najpríkrejšia)
- Stratenský kaňon
- Suchá Belá (najnavštevovanejšia)
- Veľký Sokol
- Tiesňavy
- Zadná diera
- Zejmarská roklina
- Zelená roklina
Vodopády Slovenského raja
V roklinách a tiesňavách Slovenského raja je množstvo vodopádov, od malých až po vysoké niekoľko desiatok metrov. Medzi najznámejšie a najkrajšie patria:
- Závojový vodopád (Sokolia dolina): 75 m
- Obrovský vodopád (Kyseľ): 60 m
- Karolinyho vodopád (Kyseľ): 25 m
- Kaplnkový vodopád (Kyseľ): 15 m
- Okienkový vodopád (Suchá Belá): 15 m
- Misové vodopády (Suchá Belá): 29 m
- Veľký vodopád (Piecky): 12 m
- Bočný vodopád (Suchá Belá): 12 m
- Terasový vodopád (Piecky): 10 m
- Korytový vodopád (Suchá belá): 10 m
Vodné plochy
- Hanz-Jakubová pod Vahanom
- Klauzy
- Palcmanská Maša
- Blajzloch
Jaskyne
V Slovenskom raji je bohato vyvinutý podzemný kras a nachádza sa v ňom už 436 jaskýň. Zo 69 doteraz preskúmaných jaskýň na území parku je verejnosti prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa. Na túto jaskyňu nadväzuje Stratenská jaskyňa, ktorá je však verejnosti neprístupná. Ďalšími známejšími jaskyňami sú:
- Medvedia jaskyňa
- Čertova jaskyňa
- Duffart
- Kláštorská jaskyňa
- Dlhá jaskyňa
- Jaskyňa nad Košiarom
- Jaskyňa na Skale
- Kešelova diera
- Ružová jaskyňa
- Vlčia jaskyňa
Fauna a flóra
Lesy popretkávané dolinami a neprístupnými tiesňavami vytvárajú dokonalé podmienky pre zachovanie množstva ohrozených druhov vtáctva, zveri a rastlín. V Slovenskom raji nájdeme vlka (Canis lupus), rysa (Lynx lynx), líšku (Vulpes vulpes), lesnú kunu (Martes martes), orla skalného (Aquila chrysaetus), jastraba (Accipiter sp.), myšiaka hôrneho (Buteo buteo) a severského (Buteo lagopus), viacero druhov sokolov (Falco sp.), ale aj v roku 1963 umelo vypustený alpský poddruh kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra alpina L.).
V potokoch a vodných nádržiach žijú rôzne pôvodné druhy ako napríklad pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), rak riečny (Astacus astacus), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a iné.
V kaňonoch a tiesňavách sa zachovali pôvodné zmiešané lesy, v chladných roklinách rastie tis obyčajný (Taxus baccata). Na skalách a bralách rastú rôzne teplomilné rastliny, na lúkach lúčne a v roklinách a tiesňavách nájdeme aj chladnomilné druhy rastlín.
Viac informácii o Slovenskom raji nájdete tu:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%BD_raj
http://www.slovensky-raj.sk/