Kartuziáni

V 11. a 12. storočí nastávajú premeny v Cirkvi v rámci boja o tzv. investúru (Clunyatske hnutie). Odrazom týchto premien je aj vznik novej rehole, ktorú v roku 1084 založil sv. Bruno z Kolína nad Rýnom (* 1030 až † 6. 10. 1101). Vzdelaný človek, pôsobiaci na remešskej katedrálnej škole bol zvolený za arcibiskupa. Funkciu neprijal a spolu s biskupom v Grenobli, Hugom († 1136) a ďalšími spoločníkmi odišli do horskej pustatiny pri Grenobli (francúzske Alpy), kde postavili prvé provizórium kláštora. Miesto Grande Chartreuse (Veľká Kartúza) dalo názov aj reholi a dodnes je tam materské sídlo kartuziánskej rehole. Spoločenstvo spolunažívalo podľa duchovnej intuície. Až po jeho smrti svätého Bruna boli spísané „zvyklosti” – tzv. Consuatudines Cartusiae (1121 – 1127), ktoré sa stali základom pre regulu schválenú pápežom Inocentom II. (1133). V nej sú špecifiká kartuziánskej spirituality: vyvážený rytmus života, modlitby, práce a učenia; klauzúra, cela, askéza, chudoba, meditácia ako metóda duchovného rozlišovania.

Zostávaj v cele a cela ťa naučí všetkému!

Život v samote – v kláštornej cele, umožňoval najlepší tréning duchovnej formácie a životnej filozofie– návratu do raja. Preto kartuziáni pomenovali Rajom naše, aj mnohé iné miesta v Európe. Kartuziáni kladú dôraz na význam kníh, keďže nemôžu kázať ústami. Boli kopistami, iluminátormi, kníhviazačmi a milovníkmi kníh, čím rehoľa značnou mierou prispela ku kultúrnemu obrazu Európy. Vďaka uzavretosti od priameho vplyvu v cirkevnej politike sa v priebehu storočí stala vzorom kláštorného života. Pápež Inocent XI. charakterizoval rehoľu po 600 rokoch pôsobenia, vykazujúcu vyše 200 kláštorov, slovami: „Carthusia nunquam reformata, quia nunquam deformata.” (Kartuzia nebola reformovaná, lebo nebola nikdy deformovaná). Väčšina kláštorov bola v priebehu novoveku zrušená, alebo zanikla. Rád dnes vykazuje 24 kláštorov (z nich 6 ženských) v Európe a dva novozaložené v Brazílii a USA (jediný Slovák, prešovský rodák M. Tobiáš bol 2. 8. 1993 vysvätený za kňaza v kartuzii Arlington-Vermont v USA).